Skip to main content

Full text of "Vsobecna Deklaracia Ludskych Prav"

See other formats


VSOBECNA DEKLARACIA LUDSKYCH PRAV 

Uvod 

Vo vedomi ze uznanie prirodzenej dostojnosti a rovnych a neodcudzite Inych 

prav clenov ludskej rodiny je zakladom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, 

ze zneuznanie ludskych prav a pohrdanie nimi viedio k barbarskym cinom, ktore 

urazaju svedomie ludstva, a ze vybudovanie sveta, v ktorom ludia, zbaveni 

strachu a nudze, budu sa tesit' slobode prejavu a presvedcenia, bolo vyhlasene 

za najvyssi del ludu, 

ze je nutne, aby sa ludsk prava chranily zakonom, ak nema byt' clovek donutey 

uchylit' sa, ked' vsetko ostatne ziyhalo, k odboju proti tyranii a utiaku, 

ze je nutne podporovat' rozvoj priatelskych vzt'ahov medzi narodmi, 

ze lud Spojenych narodov zdoraznil v Charte znovu svoju vieru v zakladne 

ludske prava, v dostojnost' a hodnotu ludskej osobnosti, v rovnake prava muzov 

a zien a ze sa rozhodol podporovat' socialny pokrok a vytvorit' lepsie zivotne 

podmienky za vacsej slobody, 

ze clenske staty prevzaly zavazok zaistit' v spolupraci s Organizaciou Spojeych 

narodov vseobecne uznavanie a zachovavanie ludskych prav a zakladyych 

slobod a 

ze rovnake chapanie tychto prav a slobod ma nesmierny vyznam pre dokonale 

splnenie tohto zavazku, 

vyhlasuje 

VALNE SHROMAZDENIE 

tuto vseobecnu deklaraciu ludskych prav ako spolocny del pre vsetky narody a 

vsetky staty, aby sa kazdy jednotlivec a kazdy organ spolocnosti, majuc tuto 

deklaraciu stale na mysli, snazil vyucovanim a vychovou rozsirit' uctu k tymto 

pravam a slobodam a zaistit' postupnymi opatreniami vnutrostatnymi I 

medzinarodnymi ich vseobecne a ucinne uznavanie a zachovavanie ako medzi 

ludom clenskych statov samych, tak medzi ludom uzemi , ktore su pod ich 

pravomocou. 



Clanok 1. 

Vsetci ludia sa rodia slobodnf a sebe rovnf , co sa tyka ich dostojnosti a prav. Su 
obdareni rozumom a maju navzajom jednat' v bratskom duchu. 

Clanok 2. 

Kazdy ma vsetky prava a vsetky slobody, vyhlasene v tejto deklaracii, bez 
hociakeho rozlisovania najma pod la rasy, farby, pohlavia, jazyka, nabozenstva, 
politickeho alebo ineho smyslania, narodnostneho alebo socialneho povodu, 
majetku, rodu alebo ineho postavenia 

Ziaden rozdiel sa nebude robit' na podklade politickeho, pravneho alebo 
nedzinarodneho postavenia krajiny alebo uzemia, ku ktoremu osoba pri slusi, ci 
je to krajina alebo uzemie nezavisle alebo pod porucenstvom, nesamospravne 
alebo podrobene hociakemu inemu obmedzeniu suverenity. 

Clanok 3. 

Kazdy ma pravo na zivot, slobodu a osobnu bezpecnost'. 

Clanok 4. 

Nikto sa nesmie drzat' v otroctve alebo v nevolnictve: vsetky formy otroctva a 
obchodu s otrokmi su zakazane. 

Clanok 5. 

Nikto nesmie byt' muceny alebo podrobeny krutemu, neludskemu alebo 
ponizujucemu zaobchadzaniu alebo trestu. 

Clanok 6. 

Kazdy ma pravo, aby bola vsade uznavana jeho pravna osobnost'. 



Clanok 7. 

Vsetci su si pred zakonom rovni a maju pravo na rovnaku ochranu zakona bez 
hociakeho rozlisovania. Vsetci maju pravo na rovnaku ochranu proti hociakej 
diskriminacii, ktora porusuje tuto deklaraciu, a proti kazdemu podnucovaniu k 
takej diskriminacii. 

Clanok 8. 

Kazdy ma pravo, aby mu prislusne vnutrostatne sudy poskytly ucinnu ochranu 
proti cinom porusujucim zckladne prava, ktore su mu priznavane ustavou alebo 
zakonom. 

Clanok 9. 

Nikto nesmie byt' svojvolne zatknuty, drzany vo vazbe alebo vyhnany do 
vyhnanstva. 

Clanok 10. 

Kazdy ma uplne rovnake pravo, aby bol spravodlive a verejne vypocuty 
nezavislym a nestrannym sudom, ktory rozhoduje o jeho pravach a 
povinnostiach a o kazdom trestnom obvineni, vznesenom proti nemu. 

Clanok 11. 

1 . Kazdy, kto je obvineny z trestneho cinu, povazuje se za nevinneho, dokial 
nie je zakonnym postupom dokazana jeho vina vo verejnom pokracovani, 
pri ktorom mal zaistene vsetky moznosti obhajoby. 

2. Nikto nesmie byt' odsudeny pre cin alebo opomenutia, ktore v case, ked' 
boly spachane, neboly trestne podia statneho alebo medzinarodneho 
prava. Rovnako nesmie byt' ulozeny t'azsi trest nez trest, ktory mohol byt' 
ulozeny v case, ke trestny cin bol spachany. 



Clanok 12. 

Nikto nesmie byt' vystaveny svojvolnemu zasahovaniu do sukromneho zivota, 
rodiny, domova alebo korespondencie, ani utokom na svoju cest' a povest'. 
Kazdy ma pravo na zakonnu ochranu proti takymto zasahom alebo utokom. 

Clanok 13. 

1 . (1) Kazdy ma pravo volne sa pohybovat' a slobodne si zvolit' bydlisko v 
tom - ktorom state. 

2. (2) Kazdy ma pravo opustit' hociktoru krajinu, i svoju vlastnu, a vratit' sa do 
svojej krajiny. 

Clanok 14. 

1 . Kazdy ma pravo vyhladat' si pred prenasledovanfm utociste v inych 
krajinach a pozivat' tam azyl. 

2. Toto pravo nemozno uplatnovat' v pripade stihania na ozaj odovodneneho 
nepolitickymi ziocinmi alebo cinmi, ktore su v rozpore s cielami a 
zasadami Spojenych narodov. 

Clanok 15. 

1 . Kazdy ma pravo na statnu prfslusnost'. 

2. Nikto nesmie byt' svojvolne zbaveny svojej statnej prfslusnosti, ani prava 
svoju statnu prfslusnost' zmienit'. 

Clanok 16. 

1. Muzi a zeny, ak dosiahli pinoletost', maju pravo bez hociakeho 
obmedzenia z dovodov rasovej, narodnostei alebo nabozenskej 
prfslusnosti uzavriet' manzelstvo a zaiozit' rodinu. Co sa manzelstva tyka, 
maju pocas jeho trvania i pri jeho rozlucenf rovnake prava. 



2. Manzelstva mozu byt' uzavrene len so slobodnym a pinym suhlasom 
nastavajucich manzelov. 

3. Rodina je prirodzenou a zakladnou jednotkou spolocnosti a ma narok na 
ochranu so strany spolocnosti statu. 

Clanok 17. 

1 . Kazdy ma pravo vlastnit' majetok ako sam, tak spolu s inymi. 

2. Nikto nesmie byt' svojvolne zbaveny svojho majetku. 

Clanok 18. 

Kazdy ma pravo na slobodu myslenia, svedomia a nabozenstva; toto pravo 
obsahuje aj volnost' zmenit' nabozenstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovat' 
svoje nabozenstvo alebo vieru, sam alebo spolecne s inymi, ci uz verejne alebo 
sukromne, vyucovanim, vykonavanim nabozenskych ukonov, bohosluzbou a 
zachovavanfm obradov. 

Clanok 19. 

Kazdy ma pravo na slobodu presvedcenia a prejavu: toto pravo nepripust'a, aby 
niekto trpel ujmu pre svoje presvedcenie a zahrnuje pravo vyhladavat', prijimat' a 
rozsirovat' informacie a myslienky hociakymi prostriedkami a bez ohiadu na 
hranice. 

Clanok 20. 

1 . Kazdemu je zarucena sloboda pokojneho shromazd'ovania a sdruzovania 
sa. 

2. Nikto nesmie byt' nuteny, aby bol clenom nejakeho sdruzenia. 

Clanok 21. 



1 . Kazdy ma pravo, aby sa ucastnil na vlade svojej krajiny bud' priamo, alebo 
prostrednfctvom slobodne volenych zastupcov. 

2. Kazdy ma pravo vstupit' za rovnakych podmienok do verejnych sluzieb 
svojej krajiny. 

3. Vola ludu ma byt' zakladom vladnej moci: tato vola musi byt' vyjadrena 
spravne prevadzanymi volbami, ktore sa maju konat' v pravidelnych 
obdobiach na zaklade vseobecneho a rovneho hiasovacieho prava tajnym 
hiasovanim alebo rovnocennym postupom, ktory zabezpecuje slobodu 
hiasovania. 

Clanok 22. 

Kazdy clovek ma ako clen spolocnosti pravo na socialne zabezpecenie a narok, 
aby mu boly narodnym usilim i medzinarodnou sucinnost'ou a v sulade s 
organizaciou a prostriedkami prislusneho statu zaistene hospodarske, socialne a 
kulturne prava, potrebne k jeho dostojnosti a k slobodnemu rozvoju jeho 
osobnosti. 

Clanok 23. 

1 . Kazdy ma pravo na pracu, na slobodnu volbu zamestnania, na 
spravodlive a uspokojive pracovne podmienky a na ochranu proti 
nezamestnanosti. 

2. Kazdy, bez hociakeho rozlisovania, ma narok na rovnaky plat za rovnaku 
pracu. 

3. Kazdy pracujuci ma pravo na spravodlivu a dostacujucu odmenu, ktora by 
zaist'ovala jemu samemu a jeho rodine zivobytie odpovedajuce ludskej 
dostojnosti, a ktora by bola doplnena, keby toho bolo treba, inymi 
prostriedkami socialnej ochrany. 

4. Kazdy ma pravo na ochranu svojich zaujmov zakladat' s inymi odborove 
organizacie a pristupovat' k nim. 



Clanok 24. 

Kazdy ma pravo na odpocinok a na zotavenie, zvlast' aj na rozumne vymedzenie 
pracovnych hodin a na pravideinu platenu dovolenku. 

Clanok 25. 

1 . Kazdy ma pravo na taku zivotnu uroven, ktora moze zaistit' jeho zdravie a 
blahobyt a zdravie jeho rodiny, pocitajuc v to menovite vyzivu, satenie, 
byvanie a lekarske osetrovanie, ako aj potrebne socialne opatrenia: ma 
pravo na zabezpecenie v nezamestnanosti, v nemoci, pri neschopnosti k 
praci, pri ovdovenf, v starobe alebo v inych prfpadoch straty zarobkovych 
moznosti, ktore nastanu za okolnosti nezavislych ne jeho voli. 

2. IVIaterstvo a detstvo maju narok na zvlastnu strarostlivost' a pomoc. Vsetky 
deti, ci manzelske alebo nemanzelske, pozfvaju rovnaku sociainu 
ochranu. 

Clanok 26. 

1 . Kazdy ma pravo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatne aspon v 
zaciatocnych a zakladnych stupnoch. Zakladne vzdelanie je povinne. 
Technicke a odborne vzdelanie nech je vseobecne pristupne a vyssie 
vzdelanie ma byt' rovnako pristupne kazdemu podia jeho schopnosti. 

2. Vzdelanie ma smerovat' k pinemu rozvoju ludskej osobnosti a k posilneniu 
ucty kludskym pravam a zakladnym slobodam. Ma napomahat' k 
vzajomnemu porozumeniu, snasanlivosti a priatelstvu medzi vsetkymi 
narodmi a vsetkymi rasovymi I nabozenskymi skupinami, ako aj k rozvoju 
cinnosti Spojenych narodov pre zachovanie mieru. 

3. Rodicia maju prednostne pravo volit' druh vzdelania pre svoje deti. 

Clanok 27. 



1 . Kazdy ma pravo slobodne sa ucastnit' na kulturnom zivote spolocnosti, 
uzivat' plodov umenia a ucastnit' sa na vedeckom pokroku a jeho 
vyt'azkoch. 

2. Kazdy ma pravo na ochranu moralnych a materialnych zaujmov, ktore 
vyplyvaju z jeho vedeckej, literarnej alebo umeleckej tvorby. 

Clanok 28. 

Kazdy ma pravo na to, aby vladol taky socialny a medzinarodny poriadok, v 
ktorom by prava a slobody vyhlasene v tejto deklaracii boly pine uplatnene. 

Clanok 29. 

1 . Kazdy ma povinnost' voci spolocnosti: jedine v nej moze slobodne a pine 
rozvinut' svoju osobnost'. 

2. Vo vykone svojich prav a v uzivani svojich slobod je kazdy podrobeny iba 
takym obmedzeniam, ktore stanovi zakon a ktore sluzia vyhradne k 
zabezpeceniu naleziteho, uznavania a zachovavania prav a slobod inych, 
ako aj k uspokojeniu spravodlivych poziadaviek mravnosti, verejneho 
poriadku a obecneho blaha v demokratiskej spolocnosti. 

3. Vykon tychto prav a slobod nesmie byt' v ziadnom pripade v rozpore s 
cielami a zasadami Spojenych narodov. 

Clanok 30. 

V tejto deklaracii nic sa nesmie vykladat' tak, aby opravnovalo ktorykolvek stat, 
skupinu, alebo osobu vyvijat' cinnost' alebo dopust'at' sa cinov, ktore by 
smerovaly k potlaceniu niektoreho z prav alebo slobod v tejto deklaracii 
vyhlasenych.